z francúzskeho slova le parkour, čo voľne preložené
znamená umenie pohybu. Tento šport vznikol vo Francúzsku a ide v podstate o
kombináciu veľkého množstva iných športov: skalolezectva, streetových športov,
bojových umení, akrobacie, gymnastiky atď. Ide o to pohybovať sa v akomkoľvek
priestore a prekonávať prekážky pokiaľ možno najplynujelším a najkrajším
štýlom. Zjednodušene možno povedať, že parkourista sa snaží dostať z bodu A do
bodu B čo najpriamejšou cestou prekonávajúc všetko, čo má v ceste a dá sa
prekonať. Väčšinou sa parkour spája s mestským prostredím, ktoré poskytuje
dostatok prekážok na trénovanie.
Jednou z hlavných predností tohto športu je, že k jeho
vykonávaniu nepotrebujete žiadne špeciálne vybavenie, stačia len dobré bežecké
alebo športové topánky.
Pakrour je najčistejšou formou pohybu, kde sa človek
snaží prekážky nie obchádzať, ale naopak prekonávať. Schody, zábradlia, múriky
a múry, kolmé steny, to všetko sa dá prekonať aj bez pomôcok, iba vlastnou
šikovnosťou a mrštnosťou. Tam kde iní vidia prekážku, my vidíme cestu...
V našich mestách by nemal byť problém nájsť dostatok
prekážok na tento šport, predsalen urban jungle našich sídlisk často skrýva
fakt dobré miesta, treba len chodiť s otvorenými očami a začať sa dívať na veci
trochu inak.
I keď je parkour náročný na trénovanie, môže free
running (ako sa parkour tiež zvykne volať) vyskúšať takmer každý. Každý si môže
stanoviť sám svoje hranice a nemusia to byť práve zdolávania kolmých stien.
Tento šport rozvíja ako fyzickú kondíciu, výdrž a mrštnosť, tak aj mentálne
schopnosti. Schopnosť odhadnúť svoje sily, schopnosť prekonať svoj vlastný
strach a tým samého seba, schopnosť koncentrácie, schopnosť udržať rovnováhu.
Každý parkour by sa mal začať dôkladným strečingom a
toto je zdrazňované na každej stránke o parkoure. Keďže idete zaťažovať celé
telo, treba si ho pred samotným behom riadne rozhýbať, ponaťahovať svaly a
šlachy. Samozrejmosťou sú dobré bežecké topánky, ktoré možno doplniť aj o
antišokové vložky do topánok. Ono parkour je fajn sport, ale to neznamená, že
si zato hneď musíme dolámať kolená. Je to presne ako pri každom inom extrémnom
športe, veľa ľudí nepoužíva chrániče, lebo by vraj vyzerali hlúpo a amatérsky.
Ak niekto odmieta chrániče a záleží mu na to, ako bude vyzerať, potom by určite
nemal robiť podobný šport. Ochranu zdravia zdôrazňujem z jediného dôvodu: aby
ste mali z parkouru radosť a nemuseli skončiť predpovedaním počasia svojimi
kĺbami. Lebo o tom parkour je, o radosti z neviazaného pohybu.
Parkour v žiadnom prípade nie je adrenalínový alebo
nebodaj extrémny šport. Extrémnym ho robia len ľudia, ktorí buď nevedia správne
odhadnúť svoje sily a preženú to, alebo nesprávne pochopili podstatu tejto
disciplíny. Parkour v žiadnom prípade nie je o machrovaní, o extrémnych skokoch
po budovách alebo nebodaj meraní si síl s druhými v skákaní po vlakoch.